AKITA INU
Názov Akita je odvodený od japonskej prefektúry Akita v severnej časti ostrova Honšú, odkiaľ plemeno pravdepodobne pochádza. Slovo „Inu“ alebo „Ken“, ktoré sa k názvu často pridáva, v preklade znamená „pes“.
História
Akita patrí k najstarším plemenám psov na svete. Doklady o chove siahajú až do 15. storočia, archeologické nálezy však svedčia o oveľa staršom pôvode. Psy podobného vzhľadu v Japonsku existovali už pred približne 5000 rokmi. Používali sa na lov divej zvery a medveďov.
Počas obdobia Tokuqawa a Taisho (1603 – 1925) bola Akita predovšetkým spoločníkom samurajov. V roku 1931 vyhlásil cisár Hirohito toto plemeno za národný poklad a tým bol zakázaný ďalší export Akít. Toto nariadenie sa prestalo dodržiavať až v roku 1945, kedy sa počas okupácie Japonska mnoho Akít vyviezlo do Ameriky a začalo sa šíriť po celom svete.
Dodnes predstavuje Akita v Japonsku symbol vernosti, zdravia a blahobytu. Na vlakovej stanici Shibuya v Tokiu
stojí od roku 1948 bronzová socha Akity „Hachiko“, ktorá je pamätníkom lásky a vernosti tohto psa k svojmu pánovi.
Hachiko bol Akita profesora, ktorý prednášal na univerzite v Tokiu. Každé ráno sprevádzal Hachiko profesora na
stanicu a popoludní ho tu opäť privítal. Profesor Ueno zomrel v roku 1925 na infarkt. Hachiko však ďalších desať
rokov prichádzal každé ráno a popoludní na stanicu a čakal tam na svojho pána. Dňa 7. 3. 1935 bol Hachiko nájdený
mŕtvy na mieste, na ktorom tak dlho trpezlivo čakal.
Akita je japonským kultúrnym dedičstvom.
Charakteristika
Štandard popisuje Akitu ako veľkého, pevného, stabilne stavaného psa s dobrými proporciami. Výraznými vzhľadovými znakmi sú vzpriamené, relatívne malé a mierne dopredu naklonené uši, stočený chvost a kľudná povaha. Srsť je rovná, s hustou a mäkkou podsadou. Za typickú farbu sa v Japonsku považuje červená, sezamová, žíhaná a biela. Všetky farby okrem bielej musia vykazovať tzv. „urajiro“ biele znaky.
Povaha a výchova
Akita je inteligentný pes, ktorý vyniká svojou ušľachtilosťou a hrdosťou. Ako člen domácnosti je Akita veľmi príjemný. Je kľudný, málo šteká a rád väčšinu dňa polihuje. Je absolútne verný svojmu pánovi, rovnako ako celej jeho rodine. Je to odvážny pes, obdarený dokonalým inštinktom k ochrane. K cudzím ľudom je nedôverčivý, k útočníkovi vie nekompromisne a tvrdo zasiahnuť. Zvieratá žijúce v spoločnej domácnosti prijíma dobre, avšak k psom (samcom) sa môže niekedy prejavovať agresívne.
Od ostatných plemien sa Akita líši svojou neuveriteľnou tvrdohlavosťou. Veľmi výrazné je i jeho sebavedomie. Preto je nutné vychovávať Akitu od prvého dňa. Výchova Akity má byť dôsledná, vyžaduje láskyplný a trpezlivý prístup zo strany majiteľa. Netreba sa však pokúšať Akitu do niečoho nútiť. Vykoná z lásky k pánovi všetko, i keď nie vždy hneď na prvý raz.V dnešnej dobe sa Akita uplatňuje ako rodinný spoločník, sprievodný a strážny pes.
SHIBA INU
História
Predkovia Shiby sa pravdepodobne dostali do Japonska z juhovýchodnej Ázie dávno pred naším letopočtom. Už z doby kamennej sú známe nálezy kostier psov, podobných dnešným Shibám. Aj primitívne kresby a ďalšie artefakty z doby bronzovej ukazujú malé psy s postavenými ušami a na chrbte stočeným chvostom.
Shiba je pravdepodobne najstaršie zo šiestich príbuzných japonských plemien, nazývajúcich sa „Nippon-inu“, z ktorých je Akita najväčšia a Shiba najmenšia.
Rovnako ako ďalší Nippon-inu bola Shiba chovaná pre lov. Shiba v preklade znamená „malý pes z lesa plného kríkov“ a poukazuje na výbornú použiteľnosťou tohto plemena na lov drobnej pernatej zveri v hustom poraste. Shiba bola často používaná aj k lovu veľkej zveri ako diviakov, jeleňov a medveďov.
Charakteristika
Štandard popisuje Shibu ako vyvážené, proporčne malé, svalnaté plemeno pevnej konštitúcie. Typickými znakmi sú malé trojuholníkové uši, vztýčené mierne dopredu, mierne šikmo položené oči, stočený chvost nesený na chrbte a veľmi bystrá povaha. Typická farba je zlatá, čierna žlté znaky, sezamová čierna a sezamová červená. Všetky farby musia vykazovať tzv. „urajiro“ biele znaky.
Povaha a výchova
Povaha Shiby je veľmi svojrázna. Je veľmi inteligentná, živá a veselá. Svojho pána miluje, ale neustále mu dáva najavo, že ho až tak veľmi ku svojmu životu nepotrebuje. Je veľmi čistotná a to už od útleho veku. Miluje teplo a pohodlie teplého lehátka, ale rovnako kľudne žije v koterci počas celého roka. K ostatným psom je však veľmi dominantná.
Shiba je prirodzene ostražitá a veľmi dobre stráži. Zbytočne nešteká, napriek tomu má obrovskú škálu zvukových prejavov od kňučania, cez rôzne šteky až po vrieskanie. Vie vytvoriť veľa grimás a pre každú príležitosť má pripravený iný úsmev.
Je zvedavá, a preto dokáže celý deň sedieť v okne a sledovať, čo sa deje na ulici. Každú neznámu udalosť, neznámy zvuk alebo pohyb ohlási a dožaduje sa aby mohla byť prítomná pri riešení vzniknutej situácie. Je milý spoločníkom hier a neúnavným sprievodcom na turistických výletoch.
Výchova Shiby by mala začať čo najskôr, už od útleho veku. Ide o plemeno, ktoré sa vyznačuje istou tvrdohlavosťou, preto musí byť výchova a výcvik vedený veľmi dôsledne, trpezlivo a citlivo. Výcvik je vhodné viesť formou hry, aby psa bavil. Veľmi rýchlo pochopí, čo sa od nej chce, avšak Shiba nebude nikdy slepo poslúchať na slovo, úlohy splní len keď to uzná za vhodné a ak má z toho nejaký prospech. Pri správnej výchove a dobrom prístupe je svojmu pánovi aj celej jeho rodine veľmi oddaným a milým spoločníkom.